Semifinálové brány sú otvorené a dokráčali k nim aj posledné dva chýbajúce celky, ktoré doplnili pomyselnú semifinálovú skladačku. Banská Bystrica si v tejto fáze vyraďovačiek zmeria sily s Popradom, pričom na zvolenských Rytierov čaká húževnatá Nitra. Po sérii s Košicami sme sa rozhodli osloviť útočníka Kamzíkov, Jindřicha Abdula, ktorý sa nám ochotne vyrozprával o veľmi zaujímavých témach. Pohodlne sa usaďte, ideme na to!

Poprad postúpil po dlhom čase opäť do semifinále play off. Aké sú/boli tvoje pocity bezprostredne po zápase a postupe?

Pocity to boli a sú krásne. Všetci sme veľmi šťastní, ale stále je to len prvý krok a my chceme dosiahnuť na čo najvyššie méty.

Ako si oslávil tento postup? Vyrazil si si niekde so spoluhráčmi, alebo si šiel rovno domov a užíval si tieto chvíle?

Išli sme prakticky všetci chalani spolu na pivko, ale nebola to žiadna divočina. Všetci sme totiž boli unavení a v sobotu začíname semifinále, takže teraz je oddych veľmi dôležitý.

Na teba a tvoj tím teraz čaká víťaz základnej časti, Banská Bystrica. Aké máš dojmy z tohto súpera a ako sa pripravíš na nasledujúcu sériu?

Už počas štvrťfinálovej série sme sa bavili, že keď prejdeme cez Košice, tak by sme chceli Bystricu. Vieme na nich hrať a veríme si, že cez nich môžeme postúpiť do finále.

Vráťme sa trochu do minulosti, presne na koniec základnej časti. Tam si sa trochu hľadal, no dokázal si bodovať práve vtedy, keď to Kamzíci potrebovali najviac. Čím je zapríčinená tvoja súčasná forma a aké máš z toho pocity?

Strelecky som sa veľmi trápil celý rok a keby mi niekto urobil štatistiku, do koľkých šancí som sa dostal a koľko z toho bolo gólov, tak by to bolo až smiešne. Keď však na tom človek popracuje, tak vždy všetko príde v ten pravý moment. Verím, že mi to tam bude padať aj naďalej.

Ešte ostaňme na chvíľu v minulosti. Pred príchodom do Popradu si zažil skvelú sezónu v drese Prešova. Vieš nám popísať, ako sa český mladík dostane do slovenskej prvej ligy?

Keď som bol mladší, tak som mal veľmi veľa zranení. Sezónu som mal začať vo Fínsku, ale týždeň pred odletom som si potrhal väzy v kotníku. Na ľad som sa dostal tuším niekedy na začiatku novembra a potreboval som nutne niekde hrať a mať konečne icetime. Potom mi zavolal Peťo Pucher, s ktorým som hral v Znojme, s informáciou, že v Prešove hľadajú útočníka. Spojil ma s manažérom, dohodli sme sa na podmienkach a na druhý deň som vyrazil.

Hovorilo sa, že pred prestupom do Popradu si mal na stole aj lepšie ponuky, ako bola tá od Kamzíkov. Hovorilo sa paradoxne aj o Košiciach. Prečo si si vybral práve projekt HK Poprad? Čím Ťa osobne zaujal natoľko, že si sa rozhodol sťahovať pod Tatry?

Pravdou je, že tých ponúk som bolo viac, no v ten daný moment som to tak nejak cítil, že Poprad bude pre mňa najlepšia voľba. Napríklad do Košíc som sa obával ísť hlavne kvôli tomu, že som nevedel, kto bude nový tréner a bál som sa, či by som vôbec dostal šancu. S vedením Popradu mi tie hovory prišli sympatické a dohodli sme sa v podstate už po dvoch telefonátoch.

Teraz s vráťme opäť do súčasnosti. Séria proti Košiciam najprv vyzerala ako jednoznačná záležitosť vo Vašom podaní, no následne Košice vyhrali dva zápasy a nejednému Popradčanovi z toho zosiveli vlasy. Čo sa udialo a ako ste sa dokázali v šatni namotivovať na ten povestný posledný krok?

Myslím si, že tie prvé tri zápasy sme zvládli skvelo. Štvrtý zápas nám vôbec nevyšiel, možno sme boli až moc premotivovaní, ako veľmi sme to chceli ukončiť pred svojimi fanúšikmi. Ten zápas sme vôbec nezvládli, ale to sa stáva. Piaty zápas v Košiciach sme mali trocha smolný, ale v šiestom zápase doma sme to už našťastie ukončili. Nebolo ťažké sa namotivovať, nálada v kabíne je dobrá a veľmi dobre sme vedeli, že keď sa vrátime k hre, ktorá nás zdobila, tak zvládneme aj štvrtý rozhodujúci zápas. Taktiež nás dopredu hnala skvelá divácka kulisa, takže sme si ten zápas všetci užili.

Poprad postúpil do semifinále ako jediný papierový outsider spomedzi všetkých 8 mužstiev. Kam až môže súčasný Poprad dokráčať?

My sme si na Košice verili a teraz si veríme aj na Bystricu. Boli sme presvedčení, že cez nich prejdeme. Ja nášmu tímu verím a pôjdeme si za našim snom a cieľom, ktorým je dvihnúť nad hlavu pohár.

AUTOR: Peter Rusiňák GRAFIKA: Kristína Prievalská foto: sportky.sk